Vďaka európskemu programu
Erasmus+ sa v dňoch 27.-28. mája stala mojím prechodným domovom Viedeň a mojou
hostiteľskou školou GTEMS Anton Sattler, kde som absolvovala tzv. „job
shadowing“ – náhľadové vzdelávanie priamo na vyučovacích hodinách.
Už prvý moment po príchode
ma očaril – atmosféra bola nesmierne inkluzívna a multikultúrna. Stretáva sa tu mnoho národností, desiatky materinských jazykov a množstvo životných
príbehov. Napriek tejto rôznorodosti tu panuje atmosféra porozumenia, rešpektu
a spolupráce. Táto škola je dôkazom, že inklúzia môže fungovať prirodzene a
každodenne. Učitelia tu nevnímajú rozdiely medzi žiakmi ako prekážku, ale ako
obohatenie. Počas môjho „tieňovania“ som mala možnosť sledovať hneď niekoľko
inšpiratívnych vecí.
V triedach neexistuje
princíp „všetci robia to isté v rovnakom čase“. Učitelia pripravujú zadania v
rôznych úrovniach náročnosti. Žiaci, ktorí potrebujú viac času alebo vizuálnu
podporu, dostávajú upravené materiály tak, aby zažili pocit úspechu a nestrácali
motiváciu.
Na GTEMS učitelia výborne
využívajú metódy rovesníckeho učenia. Žiaci pracujú v menších tímoch, kde má
každý svoju špecifickú rolu. Tým sa búra strach z chýb a aj tí najtichší
študenti sú vtiahnutí do deja a motivovaní spolupracovať.
Inklúzia nie je prácou
jedného človeka. Na hodinách často pôsobí viacero pedagógov alebo asistentov,
ktorí dokážu flexibilne pomôcť žiakom priamo pri práci bez toho, aby narúšali
priebeh vyučovania pre ostatných.
Žiaci často pracovali v
skupinách, využívali moderné technológie a učitelia fungovali skôr ako mentori
a sprievodcovia než ako prísni prednášajúci.
Hoci v triedach sedeli decká
z najrôznejších kútov sveta, všetci fungovali ako jeden tím. Komunikácia
prebiehala v nemčine a angličtine a vzájomný rešpekt bol priam hmatateľný.
GTEMS Anton Sattler je
celodenná škola, čo umožňuje, že inklúzia nekončí zazvonením na prestávku.
Spoločné obedy, oddychové zóny a neformálne rozhovory na chodbách vytvárajú
bezpečné prostredie. Žiaci sa v škole cítia prijatí, čo má obrovský vplyv na
ich ochotu učiť sa a rešpektovať jeden druhého.
Vidieť inkluzívne stratégie
priamo v praxi v multikultúrnom prostredí Viedne mi prinieslo nesmierne veľa
podnetov. Potvrdilo sa mi, že ak chceme motivovať pasívnych či prebudiť
stagnujúcich žiakov, kľúčom je vytvoriť im podmienky šité na mieru a ukázať im,
že na ich hlase v triede záleží.
Odchádzam s hlavou plnou nápadov a nových pedagogických metód, ktoré veľmi rada prenesiem do našich tried a hodín. Program Erasmus+ mi opäť dokázal, že zdieľanie skúseností naprieč Európou nás posúva vpred a pomáha nám budovať školu, v ktorej má každé dieťa šancu uspieť.
